Po stopách alchymistov

Dnes si predstavíme okruh, ktorý mapuje časy, keď sa mnohí pokúšali premieňať železné piliny na zlato. Áno, reč je o alchymistoch. Vedeli ste, že v Bratislave jeden z nich vytvoril jedno z najpodstatnejších diel, ktoré ovplyvnili modernú chémiu a farmáciu? Kým začnete, dajte si kvalitnú kávičku v niektorej z mnohých staromestských kaviarní, napríklad Vespa café – a nezabudni na koláčik! A potom už nasadať na ružový bicykel a môžeme vyraziť po jednotlivých zastávkach.

Academia Istropolitana – Ventúrska ulic

Slovo Academia asi nemusíme vysvetľovať, Istropolitana je ale odvodená zo slov Ister (Dunaj) a polis (mesto), čo v doslovnom preklade znamená Univerzita v Meste na Dunaji. Táto
pôvodne prvá univerzita na území Slovenska z r. 1467, ktorá dnes slúži študujúcim divadelníkom, patrí medzi sedem najvýznamnejších

pamiatok Bratislavy. Prvým kancelárom univerzity bol ostrihomský arcibiskup a vzdelaný humanista Ján Vitéz. Ten počas svojho štúdia vo Viedni získal aj mnohé vedomosti z fyziky, astronómie

a alchýmie. Vitéz sa neskôr zapojil do sprisahanie proti vtedajšiemu kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorému kedysi dokonca ako jeho pedagóg odovzdával vedomosti z týchto odborov. Matej Korvín však neskôr stratil záujem univerzitu podporovať, a tak sa koncom 15. storočia z budovy študentov stal údajne sklad zbraní.

Paracelsus – Uršulínska ulica

Na východnej fasáde Primaciálneho paláca, medzi oknami prízemia, ktoré vedú do Uršulínskej ulice, nájdete relié s latinským nápisom. V jednom z domov v tejto uličke strávil v 17. storočí niekoľko dní slávny Paracelsus, vlastným menom Theophrastus Bombastus von Hohenheim. Ten bol známy hlavne svojím
pôsobením na pol
i medicíny a propagáciou prírodnej liečby a svojich súčasníkov udivoval impozantnými znalosťami z astrológie, prírodnej mágie a …alchýmie. V slávnostnej sieni radničného domu predviedol dokonca svoju slávnu show, pri ktorej údajne spálil ružu. Na jej popol následne pôsobil rozmanitými tinktúrami, až kým sa v pokusnej nádobe opäť neobjavila ruža. Svoju alchymistickú exhibíciu efektne zakončil ešte vlastným zmiznutím, pri ktorom sa jeho postava údajne rozplynula vo vzduchu. Urobil tak vraj preto, aby sa vyhol naliehaniu lakomých bratislavských mešťanov, ktorí ho žiadali o výrobu zlata.

Kempelen – záhrada Vodárenského múzea v Bratislave

Kempelen, prezývaný aj bratislavský Leonardo da Vinci, bol umelec, konštruktér a polyglot, ktorý žil v 18. storočí. Jeho bronzová socha v životnej veľkosti dnes stojí v záhrade Vodárenského múzea. Kempelena môžeme pokojne nazvať technickým „alchymistom“ – bol to jednoducho technický čarodejník s
vojej doby. Okrem iného pomohol dostať vodu na Bratislavský hrad, pretože vymyslel jedinečné čerpadlo, ktoré prepojil s Dunajom. Dokonca bol osobným priateľom a poradcom Márie Terézie, čo znamenalo, že mal naozaj výnimočné postavenie. Vymyslel ale napríklad aj prototypy umelých končatín alebo špeciálny písací stroj pre nevidiacich.

Legenda hovorí, že ak sa dotknete Kempelenovho prsta na soche, dostanete nápad, ktorý môže zmeniť životy ľudí… Tak to určite vyskúšajte! A ak by žiaden nápad neprišiel, jeden dobrý by tu predsa len bol – otvorte si plechovku vychladeného nealko Cool, ktorý celý čas nesiete so sebou, a konečne sa osviežte! 😉

Na rekole

Po stopách alchymistov

Další podobná místa

Vojenské opevnenia Bratislavy

Ideálna trasa zo Starého Mesta do Petržalky

Jízda zdarma za tip na zajímavé místo nebo výlet!

Začít jezdit na Rekolech je jednoduché: